Na začiatku 50. rokov stelesňuje komunistického nepriateľa, ktorého je potreba odstrániť, malý štát Guatemala. V roku 1951 bol demokraticky zvoleným prezidentom Guatemaly Jacobo Arbenz. Jedným z jeho prvých rozhodnutí bolo znárodniť neobrábanú pôdu Guatemaly oproti kompenzácii a rozdeliť ju medzi chudobných obyvateľov. ¾ tejto pôdy však vlastnila jedna z najväčších nadnárodných spoločností so sídlom v Spojených štátoch – United Fruit Company. Rozhodnutie terajšieho prezidenta vážne ohrozilo záujmy tejto korporácie – zahájila teda mediálny protiútok. Vedenie tejto negatívnej kampane mal na starosti známy otec public relations, Edward Bernays.
Edimu sa podarilo v skrytom záujme United Fruit Company presvedčiť väčšinu Američanov a značnú časť obyvateľov Guatemaly, že Arbenzova ľavicová vláda, ktorá chcela reformovať zaostalé hospodárstvo, je v skutočnosti trójskym koňom Sovietskeho zväzu. Edward Bernays, ktorý bol v čele propagandy americkej vlády počas prvej svetovej vojny tak vyprovokoval zúrivú psychologickú vojnu. Svoju propagandistickú kampaň definoval výrazom Media Blitz. Znamenalo to tráviť čas telefonickými hovormi s rôznymi vplyvnými novinarmi a pravidelne ich zásobovať informáciami pre ich reportáže. Bernays vytvoril vlastnú informačnú kanceláriu, venujúcu sa výhradne Guatemale. Táto kancelária bola oficiálne považovaná za nezávislú, ašak v skutočnosti ju financovala United Fruit Company. Dodávala tlači prevažnú časť informácií o komunistickej povahe Guatemaly. Bernays dokonca organizoval cesty “na kľúč” a novinárov dopravil priamo na miesto. Niektorí novinári roky neskôr priznali, že im až neskôr došlo, že ich Bernays zmanipuloval v prospech United Fruit Company. Prispel k presvedčeniu, že americká vláda by v Guatemale mala zakročiť. V roku 1954 povstalci vedení Castillom Armasom, s rozhodujúcou podporou CIA, zvrhli prezidenta Arbenza. Armasov príchod k moci odštartoval 40 rokov trvajúcu občiansku vojnu, ktorá si vyžiadala cez 200 000 obetí. Propagandistická kampaň vedená Bernaysom trvala 3 roky.
Pomohol podkopať dôveru v ľavicovú, demokraticky zvolenú vládu, čo bolo nebezpečné nielen kvôli samotnej Guatemale, ale aj preto, že to predznamenalo budúce scenáre zahraničnej politiky (Zdoj: Propaganda, továrna na souhlas).
Ďalší dobrý príklad zo života, ako záleží na verejnej mienke. Bez nej by sa totiž z každej veľkej šachovej partie stalo detské pexeso, ktoré by sa týkalo len detí, ktoré ho hrajú.
Celá debata | RSS tejto debaty