Peter Bohumilovsky

Nedávno som natrafil na staršiu diskusiu Lívie, ktorú ľudia poväčšine poznajú z Kultorblogu a Slaytiiiny alias Adama v debate o LGBT.

Keď sa abstrahujeme od názorov oboch strán, v tejto diskusii si spolu sadli dvaja mladí ľudia, ktorí spolu absolútne nesúhlasia. Diskutovali spolu vyše 20 minút a nepadali tam žiadne pokriky, žiadne urážky, bola to normálna slušná debata. Je to niečo, čo musím naozaj oceniť hlavne preto, že sa nezhodli ani v jednej otázke.

Diskusia je výmena názorov o nejakej téme, ktorá má obyčajne viesť k vyjasneniu alebo vyriešeniu nejakého problému. Nejak mi z toho akosi vychádza, že na to, aby diskusia bola prínosná je potrebná diverzita názorov, uhľov pohľadu, skúseností a informácií. Ľudia jednoducho potrebujú mať rôzne pohľady na situáciu, pričom práve diverzita názorov sa stáva zdrojom obohatenia a zdrojom nových riešení. Dobré príklady toho, čo dokážu absolútne odlišní ľudia v skupine nájdeme v knihe od Jamesa Surowiedskeho, The Wisdom of Crowds.

Tipni koľko váži býk?

Hneď na začiatku svojej knihy rozpráva príbeh britského vedca Francisa Galtona. Galton bol brilantný vedec, ale patril do skupiny ľudí, ktorí verili, že len pár skutočne erudovaných jednotlivcov má schopnosť robiť tie správne rozhodnutia a práve títo ľudia by mali rozhodovať o všetkom. Je to príbeh o tom, ako sa vybral na trh, kde narazil na súťaž. Táto súťaž spočivala v tom, že bol vystavený býk a ľudia, ktorí išli okolo mali odhadnúť jeho váhu. Najlepšie odhady mali získať nejakú cenu, čiže ľudia mali motiváciu sa snažiť. Dav hádajúcich bol dosť veľký, približne medzi 700-800 ľudí. Dôležité je spomenúť aj to, že išlo o diverzifikovaný dav, čiže tam boli aj nejakí ľudia ako farmári, ktorí mali väčšie predpoklady na správny odhad hmotnosti býka, ale veľkú časť davu tvorili bežní ľudia, ktorí sa v ten deň jednoducho ocitli na tom trhovisku. Po skončení súťaže prehnal Galton odhady ľudí cez sériu testov, vytváral grafy, vypočítal odchýlku, až na koniec urobil jednu zázračnú vec. Z odhadov celej skupiny spravil aritmetický priemer. Toto čislo reprezentovalo kolektívnu múdrosť skupiny. Takže v nadväznosti na jeho názory, keď robil aritmetický priemer odhadov skupiny očakával, že výsledok bude úplne mimo reálnej hmotnosti býka, pretože bežných ľudí považoval prakticky za hlupákov. No ukázalo sa, že práve Galton bol mimo, pretože odhad davu bol v prepočte 542,9 kg a reálna hmotnosť býka bola 543,4 kg, čiže odhad davu bol viac než presný. Surowiecki v knihe ukazuje, že pri dodržaní správnych podmienok vie byť dav ľudí pozoruhodne inteligentný. Skupina je v takom prípade múdrejšia ako najmúdrejší jednotlivec v nej. Vynikajúci je aj  prípad o tom, ako skupina ľudí z rôznych odborov dokázala nájsť stratenú ponorku,  a podobných príkladov tam nájdete viac. 

Neviem, či to aj vy vnímate rovnako, ale dnes sa diverzita ako dôležitý aspekt diskusie opomína. Mnohí politici aj osobnosti sa sťažujú, že nie sú prizvaní do diskusií práve preto, aby nepovedali náhodou v živom vysielaní niečo, čo nevyhovuje. Do verejných diskusijí si často sadajú ľudia s rovnakou názorovov základňou. Otázka ale potom je, ako máme zistiť, čo je správne, keď každá zo strán tvrdí niečo iné a v diskusii sa stretávajú názorovo rovnako zameraní ľudia? Pevne verím a dúfam, že táto situácia sa zlepší, no zároveň by som chcel na záver povedať ešte jednu vec, ktorú považujem za najdôležitejšiu v dnešnom informačnom svete. Keďže nie všade máme zastúpenie potrebnej diverzity, neprijímajme informácie bez filtra, nerobme si z akýchkoľvek médii alebo ľudí autority. Každý z nás má schopnosť utvárať si ucelený obraz o situácii a len keď sa naučíme informácie samostatne skladať a prepájať, máme šancu odhaliť, keď nám niekto podsúva pustú lož. Nikdy si nezabudnime vypočuť rôzne názorové strany a zostať otvorení novým informáciám. Veď každý z nás má právo aj na zmenu názoru v prípade, že sa objavia nové skutočnosti. Ak aj skúmame a počúvame argumenty niekoho s kým nesúhlasíme, môže nás to predsa len obohatiť a môžeme získať úplne iný pohľad na vec. V dnešnom svete je to prirodzené a potrebné, rovnako ako rešpekt k ľuďom, ktorí sa rozhodujú na základe iného spektra prijatých informácií a majú na to svoje dôvody. Veď keby sme všetci rozmýšľali rovnako a boli rovnakí, ako by sme mohli rásť?