V dnešnom svete sociálnych médií sa často stretávame s príbehmi o hrdinoch a nezištných pomocníkoch, ktorí zasvätili svoj život službe iným. No za niektorými dojímavými príbehmi a usmiavajúcimi sa fotkami s africkými deťmi sa môže skrývať desivá realita. Takým prípadom je aj šokujúci príbeh Jakuba Jáhla a jeho údajného „sirotinca“ v Tanzánii.
Jakub roky budoval na sociálnych sieťach obraz humanitárneho pracovníka zachraňujúceho africké deti. Zverejňoval dojímavé videá detí, ktoré spievali a tancovali, vyzýval na finančnú pomoc a pravidelne informoval o úspechoch svojho projektu. Stovky darcov mu mesačne posielali peniaze v presvedčení, že podporujú vzdelanie a lepší život pre deti v núdzi.
Podľa svedectiev dobrovoľníkov a miestnych obyvateľov však realita vyzerala úplne inak. To, čo Jakub prezentoval ako sirotinec, bolo v skutočnosti len komunitné centrum, kde deti trávili čas cez deň, ale v noci tam nespávali. Peniaze od darcov nekončili v rukách detí, ale boli používané na nákup drog, alkoholu a osobné pôžitky. Najotrasnejšie svedectvá hovoria o fyzickom násilí páchanom na deťoch – bili sa za banálne prehrešky ako pomočenie alebo plač v noci.
Bývalí dobrovoľníci opisujú, ako sa deti triasli od strachu, keď počuli, že Jakub prichádza. Okrem fyzického týrania deti údajne vystavoval aj nevhodným sexuálnym praktikám a otvorene pred nimi užíval drogy. Miestni svedkovia tiež tvrdia, že udržiaval blízke vzťahy s drogovými gangmi a platil za sex s miestnymi chlapcami – všetko za peniaze určené na pomoc deťom.
Keď začala pravda vychádzať najavo a konfrontovali ho s dôkazmi, Jakub reagoval agresívne – fyzicky napadol miestnych obyvateľov, vyhrážal sa dobrovoľníkom a ich rodinám. Nakoniec z Tanzánie utiekol s kartou k účtu, na ktorý ľudia posielali dary, a začal na sociálnych sieťach šíriť klamstvá o tom, ako bol „okradnutý“ a „podvedený“ miestnymi obyvateľmi.
Dnes sa Jakub Jáhl prezentuje ako expert na sekty a pokračuje v očierňovaní tých, ktorí poznajú pravdu. Jeho príbeh je mrazivým pripomenutím, že v ére sociálnych médií môže zdanie klamať a za maskou dobročinnosti sa môže skrývať manipulácia a zneužívanie tých najzraniteľnejších – detí, ktoré mali byť chránené, nie zneužívané pre osobný zisk.
Tento príbeh nás nabáda k opatrnosti pri podpore humanitárnych projektov a pripomína dôležitosť dôkladného preverovania organizácií, ktorým zverujeme naše peniaze a dôveru v nádeji, že pomôžu tým, ktorí to skutočne potrebujú.
Zdroj: satanistavafrice.cz
Celá debata | RSS tejto debaty