V minulosti sa inkvizícia používala na to, aby sa ľudia označili za heretikov a nepriateľov spoločnosti, čím sa legitimizovala ich perzekúcia. V dnešnej dobe sa podobné mechanizmy presúvajú do sveta ideológií a manipulácie, ktoré neustále označujú iné skupiny ako „nebezpečné sekty“. Tento nový typ inkvizície je často maskovaný ako snaha o ochranu pred „neprijateľnými“ názorovými prúdmi, avšak za jeho fasádou sa skrýva niečo oveľa temnejšie: manipulácia a zneužívanie moci na ovládanie a podrobenie si ostatných.
V rámci moderného právneho štátu však existujú jasné mechanizmy na to, ako sa vysporiadať s tými, ktorí porušujú zákon – sú tu policajné orgány a súdy, ktoré majú právomoci riešiť tieto problémy spravodlivo. Takto by mal fungovať systém, kde sa spravodlivosť nezakladá na osobných ideologických vojnách alebo manipulácii verejnej mienky. Ale čo sa stane, keď ideológia prevezme kontrolu nad spravodlivým procesom a začne používať tieto mechanizmy na šírenie strachu a nenávisti? Rovnako ako v stredovekej inkvizícii, kde sa heretici a nepriatelia cirkvi označovali za zlo a stali sa cieľom perzekúcie, aj dnes sa označením niekoho za „nebezpečnú sektu“ vytvára verejný tlak a právne nástroje
na jeho potlačenie. V oboch prípadoch ide o zneužitie moci na udržiavanie kontroly a potláčanie iných názorov, kde spravodlivosť ustupuje ideologickým záujmom.
Metódy na globálnej úrovni
Hlavnou tvárou modernej inkvizície je Alexander Dvorkin, ktorý sa postavil do čela boja proti „nebezpečným sektám“ a vytvoril pojem „totalitné sekty“. Tento termín slúži na stigmatizáciu všetkých, ktorí sa vymykajú tradičným náboženským a spoločenským normám. Bez objektívnych vedeckých základov vytvoril nástroj na šírenie strachu a dehumanizáciu. Dvorkin sa na prvý pohľad tvári ako obranca tradičných hodnôt, no v skutočnosti ide o mocenský boj, ktorý rozdeľuje spoločnosť a ničí vzájomnú dôveru. Dvorkinova ideológia je považovaná za hybrid inkvizície, politickej ortodoxie, komunizmu so sovietskymi represáliami a totalitnej nacistickej ideológie. Jeho metódy a stratégie sú porovnávané s tými, ktoré používal Walter Künneth počas nacistickej éry, pričom Dvorkin ich aplikuje na globálnejšej úrovni.
Spojovací článok – cynizmus
Irina Kremenovská, verná nasledovníčka Dvorkina na Ukrajine, pokračuje v šírení ideológie o „nebezpečných sektách“, pričom jej aktivity sa neobmedzujú len na verbálne útoky. Okrem propagandy sa podieľala aj na extrémnych a neľudských akciách, ako je organizovanie „dog huntingu“, teda lovu na psy. Táto jej činnosť je šokujúcim príkladom jej bezcitnosti a neúcty k životu. Kremenovská, rovnako ako Dvorkin, predstavuje typ človeka, ktorý je schopný zneužiť ideológiu na ničenie ľudských životov. To je možné len u jednotlivcov, ktorí postrádajú základné ľudské hodnoty – psychopatov, ktorí v mene moci prekrúcajú realitu a využívajú svoju pozíciu na manipuláciu s ostatnými.
Jakub Jáhl, podobne ako Irina Kremenovská, má za sebou tiež temnú minulosť, ktorá odhaľuje jeho pravú tvár. Už pred svojím pôsobením v Afrike založil v Česku „Satanovu komunitu“. Počas svojho pobytu v Tanzánii sa dopustil množstva neetických a krutých činov – od podvodov a zneužívania finančných darov na nákup drog až po fyzické týranie detí. Detské zábery využíval na vytváranie dojímavých videí a fotiek, aby získal ďalšie peniaze. Okrem toho mal prepojenie s drogovo závislými gangmi a obchádzal pomoc, ktorá bola určená na dobročinné účely. Po odhalení jeho činností z Afriky utiekol. Doma začal šíriť lži o svojom príbehu, pričom sa prezentoval ako obeť a momentálne vyhľadáva pozornosť verejnosti ako sektológ. V podstate pokračuje v rovnakých manipuláciách a praktizuje rovnaký typ kontroly nad ľuďmi ako Dvorkin a Kremenovská. Jeho minulosť a konanie sú ukážkou psychopatických sklonov, ktoré využívajú charizmu na šírenie strachu a manipuláciu s ostatnými.
Ako je možné, že takíto ľudia s minulosťou plnou manipulácií, zneužívania a násilia, stále dokážu získať vplyv a verejnú pozornosť? Ako je možné, že sa im darí ovládať verejný diskurz, vystupovať v médiách a formovať názory miliónov ľudí, keď ich činy sú neetické a zničujúce? Tento paradox odhaľuje hlbší problém: skutočnosť, že systém im umožňuje pôsobiť a byť považovaní za autority. V podstate sa nám opäť zjavuje nový typ inkvizície, kde ideológia a moc slúžia na šírenie strachu, nenávisti a dehumanizácie. Títo jednotlivci, hoci psychopati a manipulátori, sú schopní získať podporu a legitimizáciu vďaka zneužívaniu spoločenských a právnych mechanizmov, čo vytvára priestor pre zneužívanie moci a rozdelenie spoločnosti. To, čo sa dnes deje, nie je len individuálna zodpovednosť týchto osôb, ale aj nebezpečná hra, ktorá umožňuje spoločenský a právny systém, ktorý nevidí, že ide o nový druh inkvizície.
Zdroje:
impakt.sk/legalizovani-sadisti-dvorkinova-totalitna-sekta
Celá debata | RSS tejto debaty