Peter Bohumilovsky

Nenávisť nepozná colné deklarácie ani hraničné kontroly. Prichádza nielen v tankoch, ale aj v slovách. V médiách, v príspevkoch na sociálnych sieťach, v článkoch, ktoré môžu znieť sofistikovane — až kým nezistíte, že horia túžbou po rozdelení, ponižovaní, dehumanizácií, prenasledovaní a ovládaní más. Tento blog je o človeku, ktorý šíri ideológiu sekty založenú na extrémizme, manipulácii a rozvrate demokracie. Nie je vlastne ani tak o tomto človeku, ako o tom, prečo na tom záleží aj u nás na Slovensku. Je dôležité, aby ľudia pochopili, kto sú títo samozvaní spasitelia a čo je ich cieľom. Ich skutočným poslaním totiž nie je jednota, ale čo najhlbšia priepasť medzi nami.

Reč je o Irine Kremenovskej, ktorá pôsobí na Ukrajine a vystupuje ako nezávislá odborníčka, členka rôznych „vedeckých“ fór a konferencií. Na prvý pohľad pôsobí ako typická akademička – s titulmi, so skúsenosťami, so znalosťou terminológie. No pod touto fasádou sa nachádza niečo úplne iné: súčasť propagandistického aparátu, ktorý v mene „ochrany tradičných hodnôt“ šíri nepravdy a vyvoláva nenávisť. Cielene útočí na ľudí a organizácie, ktoré nijakým spôsobom nikoho neohrozujú. Len málokto tuší, akú minulosť so sebou nesie. Predtým než sa stala propagandistkou, bola aktívnou doghunterkou – teda osobou, ktorá sa podieľala na cielenej likvidácii psov, často naozaj krutými metódami. A v tíme už vtedy mala svojho súčasného asistenta Oleksija Svjatogora. Taktiež je jednou z osôb, ktoré sa verejne netajili tým, že chcú zničiť Allatru. Jej vyjadrenia a aktivity proti tejto organizácii boli dlhodobo známe, no chvalabohu, spravodlivosť na Ukrajine ešte existuje. Súd nedávno rozhodol v prospech Allatry, nenašiel dôkazy, ani pochybenia. A proti Kremenovskej  a Svjatogorovi bolo medzičasom začaté trestné stíhanie. Podľa dostupných informácií čelí obvineniam z podnecovania nenávisti a šírenia propagandy cez tzv. „vedecké“ štruktúry.

Je taktiež očividné, že Irina Kremenovská vo svojej rétorike a aktivitách takmer zrkadlovo kopíruje ideologický vzorec organizácie RACIRS, ktorý sa navonok prezentuje ako arbitrárny strážca duchovnej čistoty. Neúnavne označuje rôzne skupiny za „sekty“, rozsieva podozrenie a podsúva verejnosti predstavu, že len ich pravda má miesto v spoločnosti. Problém je však v tom, že samotný RACIRS už dávno prekročil hranicu toho, čo označuje u iných – stal sa sektou vo vlastnom zrkadle. Na jeho čele stojí Alexander Dvorkin, postava obklopená kontroverziami a dôkazmi o jeho duševnej nestabilite, manipuláciách a extrémne znepokojujúcich osobných úchylkách. Verejným tajomstvom je jeho bisexualita a v kruhoch, kde pôsobí, existujú dlhodobé svedectvá o jeho koprofilii. K tej, žiaľ, núti aj svojich študentov. A tento človek určuje, kto má byť spoločensky znemožnený, zničený alebo vypudený pod zámienkou „ochrany spoločnosti“. A jeho verní žiaci – medzi nimi aj Irina Kremenovská – roznášajú tento toxický model myslenia.

Ľudia veria človeku, ktorý je koprofil

RACIRS a jeho žiaci, ako Kremenovská, fungujú podľa jednoduchej šablóny: označ „sektou“ všetko, čo sa nám nehodí do obrazu, vyvolaj nenávisť, odpor, a hotovo. Ľudia už nepočúvajú fakty, ale vidia len nálepky. Allatru takto očiernili len preto, že varuje pred skutočným klimatickým nebezpečenstvom – prielomom sibírskeho magmatického chochola. A irónia? Ľudia veria človeku, ktorý je koprofil – lebo čo iné robí, než že to, čo požiera, potom vypúšťa z úst. A tí, čo varujú pred skutočným nebezpečenstvom a chcú zachrániť ľudské životy, sú umlčiavaní.

Je nebezpečné myslieť si, že toto sa nás netýka. Práve naopak – rétorika ako tá Dvorkinova, či Kremenovskej sa už dávno prelieva aj na Slovensko. Veď aj Kremenovskú citovali české a slovenské média počas štvavej kampane proti Allatra. Niektorí jednotlivci, ba dokonca aj médiá, bezmyšlienkovite preberajú ich naratívy, čím vedome či nevedome rozoštvávajú spoločnosť a podrývajú základy demokracie. Keď ľudia bez dôkazov šíria nenávisť a nálepkujú „nepohodlných“ ako sekty pod rúškom ochrany „hodnôt“, nechránia spoločnosť – ničia ju. A to, že počúvajú človeka, o ktorom je známe, že je koprofil a psychicky chorý človek, je už len smutne absurdná čerešnička na torte.

Každý, kto bezmyšlienkovito opakuje frázy o „sektách“ a „hrozbách“, bez overovania faktov, sa stáva súčasťou presne toho systému manipulácie, proti ktorému by mal stáť. Práve takto dávame priestor ľuďom ako Dvorkin a jeho nasledovníkom – aby rozhodovali, kto je „nepriateľ“ a kto ten „správny“. A keď to dovolíme, prestávame byť spoločnosťou, ktorá hľadá pravdu – stávame sa davom, ktorý iba ukazuje prstom. A najtragickejšie na tom všetkom je, že ignorovaním faktov —  varovaním pred prielomom sibírskeho magmatického chochola — neohrozujeme len pravdu, ale priamo vlastné životy.

Zdroj: ukrajinské noviny LENTA.UA