Peter Bohumilovsky

„Keď nacisti prišli po komunistov, mlčal som – nebol som predsa komunista. Keď prišli po odborárov, mlčal som – nebol som predsa odborár. Keď prišli po židov, mlčal som – nebol som predsa žid. Keď prišli po mňa, nebolo už nikoho, kto by mohol protestovať.“

Dnes som niekede zahliadol tento výrok a práve dnes pri príležitosti 79. výročia konca II. svetovej vojny v Európe je možno vhodné pripomenúť si tieto slová pripisované pastorovi Martinovi Niemöllerovi.

Pripomeňme si obdobie nacizmu v Nemecku, keď propaganda presviedčala obyvateľstvo o údajnej hrozbe zo strany židovskej komunity, čo viedlo k výzve samotných občanov na priatie tvrdých opatrení. Ako bolo niečo také vôbec možné? Samotní občania, ľudia ako my, sa nekompromisne zliali s ideológiou antisemitizmu a genocídy.

Hlavným nástrojom v rukách nacistov boli médiá a ústredným procesom bola dehumanizácia. Dehumanizácia nastáva vtedy, keď niektorí jedinci považujú iných ľudí za vylúčených z morálnej roviny ľudskej existencie. Objekty tohto psychologického procesu strácajú v očiach tých, ktorí ich dehumanizujú, svoj ľudský charakter. Osoby alebo skupiny, ktoré sú terčom dehumanizácie, sú označované za mimoľudské, čím sa vylučujú morálne zásady, ktoré by obvykle riadili naše správanie voči nim. Takéto okolnosti umožňujú, aby ľudia, ktorí sú normálni, morálne bezúhonní a často aj idealistickí, jednali s krutosťou a deštruktívnosťou. Keď niekomu zoberieme ľudské vlastnosti, oveľa jednoduchšie sa ospravedlňuje neľudské správanie.

A aká je realita dneška?

Pričleňujeme sa k nejakej názorovej skupine a tí mimo skupinu sú “outsideri”. Už len jeden krok od označenia človeka za nepriateľa, že ano? A koľko krokov ešte chýba k tomu, aby sme niekomu nalepili židovskú hviezdu? Ale čo ak tá už nezapadá do dnešných módnych trendov, čo ak existuje oveľa modernešia forma?

V knihe „Faces of the Enemy“ autor Sam Keen ukazuje, ako médiá vytvárajú obrazy nepriateľov prostredníctvom propagandy. Tieto archetypy nepriateľa sa využívajú voči tým, ktorých spoločnosť považuje za nebezpečných „outsiderov“ a „nepriateľov“. Takéto vizuálne predstavy podnecujú kolektívnu paranoidnú atmosféru zameranú na toho, kto by ohrozil životy žien, detí, domovov, hodnôt a presvedčení danej spoločnosti. Veď s týmto typom propagandy má ľudstvo viac než bohaté skúsenosti. Vytvorením nového zlého nepriateľa sa v mysliach ľudí stávajú dobrí ľudia „nepriateľom“, ktorý je považovaný za agresora, bezduchú bytosť, násilníka, bezbožníka, barbarčana, chamtivca, zločinca, mučiteľa, vraha alebo odľudštenú zver. Hlavným a finálnym dôsledkom dehumanizácie človeka alebo skupiny sú neuveriteľné veci, ktoré sme ochotní urobiť, akonáhle sú oficiálne prehlásené za odlišné a nežiadúce.

Nálepkovanie alebo nový druh židovskej hviezdy?

Poďme si trošku zapolemizovať. Zaočkovaný, nezaočkovaný, pro-ruský, pro-americký, Fico volič, progresívec, a to sme len v našej malej krajine a tých nélepiek by sme našli ešte oveľa viac. Kam patríte Vy a aké emócie vo Vás vyvoláva myšlienka na tých „z tej duhej skupiny“?

Genocída stále existuje a nie len v nedemokratickej Číne. V poslednej dobe sa aj tu diskutuje o antikultových hnutiach, ktoré majú na svojom konte toľko obetí, že by zrejme tromfli aj vojnové konflikty. Podpisy rovnakej stratégie ale môžme vidieť všade medzi ľuďmi, rovnako aj na úrovni médii a štátov. Na úvod môžme začať s prípadmi na stránke organizácie European Federation for Freedom of Belief. K tejto téme sa určite ešte vrátim v ďalšich článkoch.

Sledujte trendy, sledujte svoje emócie voči druhým ľuďom, kontrolujte svoje slová a činy skôr, ako onálepkujete člena svojej rodiny alebo dobrého známeho. Teraz nejde o to, do akej názorovej skupiny patríme, ide o našu celkovú slobodu. Zostávajte pozorní, každý jeden konflikt totiž musí mať najskôr svojho nepriateľa.